UNISEP alarm – blog

o technike v oblasti súkromnej bezpečnosti

Tento článok som uviedol na našom pôvodnom webe už viac ako pre desiatimi rokmi. Žiaľ vykrádanie objektov neprestalo a v podstate kriminalita tohoto druhu v poslednej dobe zasa stúpa.

Takže si dovoľujem znova uverejniť tento pôvodný článok. Našťastie technológie sa zmodernizovali. Vlámačkám úplne zabrániť nevieme, ale ak budeme dodržiavať dole uvedené zásady, môžeme podstatne zmierniť následky.

UNISEP alarm

Otázka v názve tohoto článku je jednoduchá, odpoveď na ňu je však pomerne zložitá. Kriminalita je totiž všeobecný jav, ktorý sprevádza celé dejiny ľudstva. Pri prieskumoch verejnej mienky v  demokratických krajinách, Slovenskú republiku nevynímajúc, uvádzajú respondenti svoje obavy spojené s kriminalitou medzi tromi hlavnými faktormi, ktoré ich znepokojujú. Takmer každý druhý z nich pritom pripúšťa, že už sa stal obeťou trestnej činnosti najmä majetkového charakteru. prevažná väčšina občanov sa najviac obáva vlámania do bytov, rodinných domov a rekreačných objektov. Preto sa občania zaoberajú potrebou zabezpečenia objektov vo väčšej miere ako v minulosti. Okrem vlastných negatívnych skúsenosti s kriminalitou ich k tomu vedie aj fakt, že jednoducho nie je v silách polície ochrániť každý byt, rodinný dom alebo chatu či chalupu.

FAKTORY OCHRANY OBJEKTU PROTI VLÁMANIU

Cieľom ochrany objektu je ochrániť objekt a v ňom pracujúcich alebo žijúcich ľudí, rovnako ako v ňom inštalovaný alebo uložený majetok pred činnosťou útočníka. Pre spracovanie projektu funkčnej ochrany objektu proti vlámaniu je potrebné čo najlepšie poznať všetky faktory ochrany objektu. Projektom ochrany pritom nerozumieme len grafický projekt s príslušnými náležitosťami ale akúkoľvek ucelenú predstavu – zámer, ako by mal byť objekt chránený. V systéme ochrany sa pri určitom zjednodušení vyskytujú 3 faktory:

1. Objekt a v ňom uložené hodnoty. Bez ohľadu na to, či ide o objekt existujúci alebo projektovaný, poznáme funkciu objektu, jeho umiestnenie na pozemku, pôdorysné a výškové členenie objektu, vnútorné usporiadanie, prevádzky v jednotlivých priestoroch a ich časový režim, čo treba chrániť – treba vytipovať aj s ohľadom na finančné možnosti investora aké hodnoty chrániť a mať na zreteli predovšetkým ochranu ľudí.
2. Používatelia, ktorí v objekte pracujú alebo žijú. Chovanie používateľov v chránenom objekte je dané predovšetkým jeho funkciou – iná bude potreba ochrany bytu, rodinného domu, obchodu, alebo peňažného ústavu. Aj najjednoduchšia ochrana predpokladá, že používatelia jej prispôsobia svoje chovanie a že ich teda svojim spôsobom obmedzuje. Aj obyčajná visiaca zámka bude z hľadiska ochrany funkčná len vtedy, keď bude zamknutá a kľúč vybratý zo zámky. Čím je prevádzka objektu z hľadiska napadnutia rizikovejšia, tým sú nároky na chovanie ľudí v takom objekte vyššie a režim musí byť prísnejší.
3. Potenciálny útočník. Kým predchádzajúce dva faktory sú viac alebo menej známe, útočník je pri projekte ochrany objektu neznámy. Pritom zvážiť jeho chovanie je najdôležitejšie, pretože práve proti nemu sú navrhované opatrenia smerované. Chovanie útočníka si dobrý projektant musí vedieť predstaviť, simulovať ho a klásť útočníkovi také prekážky, aby čo najviac zmenšil pravdepodobnosť jeho úspechu. K tomu pomôže znalosť zovšeobecneného chovania útočníka získaná zo zahraničných výskumov vykonávaných medzi potrestanými vlamačmi.

Chovanie útočníka

Z hľadiska prevencie je dôležité predchádzať úmyslu potenciálneho útočníka vniknúť do objektu. V prípade, že aj napriek našim opatreniam sa útočník rozhodne vniknúť do objektu, cieľom zabezpečenia objektu je mu jeho prístup maximálne skomplikovať a spomaliť a urobiť všetko pre to, aby bol kvalifikovane zadržaný, pokiaľ možno ešte pri pokuse o vniknutie do objektu, kedy nestihol spôsobiť väčšie škody.

Kritéria rozhodovania útočníka

Je zrejmé, že treba poznať motiváciu potenciálneho útočníka – kritéria jeho rozhodovania pri voľbe objektu. Výsledky prieskumov ukazujú, že útočník sa vo všeobecnosti rozhoduje podľa troch kritérií :

• očakávaná korisť,
• viditeľné možnosti vniknutia do objektu,
• riziká odhalenia.

Z hľadiska prevencie je dôležité vedieť, aký faktor u týchto kritérií pri rozhodovaní má účinok odpudzujúci (zastrašujúci) a aký priťahujúci alebo aspoň neodpudzujúci. Cieľom projektu ochrany je maximálne využiť odpudzujúce faktory.

Očakávaná korisť

Sú útočníci, ktorí sa uspokoja s menšou korisťou, ak sú ďalšie kritéria pre nich priaznivé. Sú aj takí, ktorí pre menšiu korisť nepodstupujú žiadne riziká. Záleží aj na tom, či ide o útočníka plánujúceho – jednajúceho podľa vopred pripraveného plánu a pripravujúceho sa na útok proti záujmovému objektu dlhšiu dobu, alebo útočníka spontánneho – jednajúceho viac alebo menej bez prípravy. Vo všeobecnosti možno usúdiť, že vzhľad objektu nehrá z hľadiska očakávanej koristi významnú úlohu a nemožno stanoviť všeobecné zásady odpudzujúcich účinkov.

Viditeľné možnosti vniknutia do objektu

Útočník vo všeobecnosti vniká do objektu stavebnými otvormi. Prenikanie stavebnou konštrukciou (obvodovým múrom, stropom) je výnimočné. Percentuálne rozloženie vniknutia do objektov je vyjadrené v nasledujúcej tabuľke :

Čo odradzuje potenciálneho útočníka pri rozhodovaní o možnostiach vniknutia do objektu :

• viditeľne inštalované poplašné zariadenie (maják, siréna, detektory narušenia) – až 75 % spontánnych páchateľov sa nechá odradiť a len 30 % plánujúcich páchateľov sa pokúsi také zariadenie prekonať;
• použitie mechanických zábranných prostriedkov.

Riziko odhalenia

Toto kritérium je podľa prieskumov najzávažnejšie. Každé bezpečnostné a ochranné zariadenie je prekonateľné, ak je na jeho prekonanie dostatok času. Potrebný čas poskytuje páchateľovi predovšetkým zakrytý výhľad na pozemok alebo na miesta možného vniknutia do objektu a istota alebo aspoň vysoká pravdepodobnosť, že nebude vyrušený.

Priťahujúci účinok pri voľbe objektu majú :

• husté, vysoké ploty a steny, budované často chybne práve ako ochranné opatrenie;
• optická izolácia podobnými konštrukciami od susedov;
• znaky dlhodobej neprítomnosti (nevyberané schránky, neodprataný sneh v zime, nedymiace komíny, trvalo neosvetlené okná, …).

Riziko odhalenia zvyšujú a preto majú odpudzujúci účinok :

• voľný výhľad na pozemok (až 52 % páchateľov uvádza, že sa nechá odradiť voľným výhľadom na objekt a priľahlý pozemok);
• dobré vzťahy so susedmi;
• osvetlenie pozemku a rozhodujúcej časti domu;
• prítomnosť psa alebo výstražné tabuľky o prítomnosti psa;
• informácia (napr. výstražné tabuľky) o inštalácii signalizačného zariadenia, bezpečnostných fólií alebo ochrane objektu políciou alebo bezpečnostnou službou;
• prítomnosť obyvateľov.

Páchatelia využívajú aj krátkodobú neprítomnosť užívateľov, najmä ak je sprevádzaná ľahostajnosťou a nedbalosťou (napr. otvorené okná alebo dvere, „schované“ kľúče, voľne sa povaľujúce náradie, rebríky a pod.).

SPÔSOBY OCHRANY MAJETKU

Ako vyplýva z vyššie uvedeného prvým a najlacnejším spôsobom ochrany je prevencia spočívajúca v rozumnom chovaní občanov tak, aby zbytočne nepriťahovali pozornosť potenciálnych útočníkov. Vo všeobecnosti ide o maximálne obmedzenie priťahujúcich účinkov a využitie odpudzujúcich účinkov. Ide o jednoduché opatrenia s minimálnymi finančnými nárokmi. Na tieto jednoduché opatrenia by malo nadväzovať rozhodnutie občana zabezpečiť si majetok technickými prostriedkami. Technické prostriedky ochrany majetku sa rozdeľujú na prostriedky klasickej ochrany – takzvané mechanické zábranné systémy, a signalizačné a monitorovacie prostriedky v podobe poplachových systémov na hlásenie narušenia a systémov priemyslovej televízie.

Mechanické zabezpečenie

Je to základný druh ochrany, ktorý tvorí súhrn opatrení na priame zabezpečenie objektu a jeho dôležitých častí, vytvorením systému zábran, prekonanie ktorých vyžaduje určitý čas, použitie nástrojov a prostriedkov, zručnosť páchateľa a podobne.

Podstatou klasickej ochrany je využitie mechanických zábranných prostriedkov. Tieto sa uplatňujú predovšetkým mechanickou pevnosťou, odolnosťou použitých materiálov a nadväznosťou na ostatné druhy ochrany. Mechanická odolnosť je daná už samostatnou konštrukciou budovy, okien, dverí a pod. Systém zábran zahŕňa oplotenie objektu a jeho dôležitých častí, zamrežovanie jednotlivých vstupov do objektu, ich spoľahlivé uzatváranie a uzamykanie a ochranu peňažných hotovostí, drahých kovov, utajovaných skutočností a pod.

Vstupné dvere

Ako vyplýva zo štatistík, najzraniteľnejším miestom všetkých objektov sú vstupné dvere. Vo všeobecnosti ich možno rozdeliť podľa toho, z akého materiálu sú vyrobené. V staršej zástavbe môžu u bytov prevládať drevené krídla dverí a to buď jedno alebo dvojkrídlové, vrátane drevených zárubní. Napriek tomu, že na prvý pohľad vyzerajú masívne, ak nie sú zabezpečené niektorými z mechanických zábranných prostriedkov, predstavujú pre zlodeja len malú prekážku.

V panelovej zástavbe sa stretávame s dverami v oceľových zárubniach. Ich kvalita a možnosť prekonania je bez dodatočných úprav a prídavných bezpečnostných prvkov rovnaká ako u drevených zárubní.

Vstupné dvere rodinných domov alebo iných samostatne stojacich nemovitostí bývajú často navrhované predovšetkým z estetického hľadiska (zasklené dvere) a už menej sa berie ohľad na ich mechanickú odolnosť a bezpečnosť.

Kritické miesta priestoru dverí

• Zárubňa (rám) – kovové zárubne sa dajú ľahko roztiahnuť heverom. Ochrana je jednoduchá. Do oboch zvislých častí zárubne sa naleje riedky betón, ktorý po vytvrdnutí zamedzí roztiahnutiu.
• Krídlo dverí – neochránené dvere sa dajú ľahko vysadiť, vyháčkovať, vyraziť, vypáčiť či prekopnúť. Proti vysadeniu možno použiť zábrany vysadenia pántov. Proti vyháčkovaniu dverí sa dajú zaistiť západky neotváraného krídla skrutkami, kolíkmi alebo vzperou. Vyrazeniu dverí môžeme čeliť spevnením zárubne oceľovým pásom pozdĺž celého obvodu dverí. Ochrana proti vypáčeniu spočíva v obití rámu dverí z vonkajšej strany kovovým profilom na zakrytie škáry medzi rámom a dverami. Prekopnutiu dverí možno zabrániť oplechovaním vnútornej strany dverí.
• Vložka zámku – zámkovú cylindrickú vložku prekonávajú zlodeji najčastejšie rozlomením, odvŕtaním alebo otvorením planžetou. Rozlomeniu vložky zámku možno zabrániť použitím tzv. protizlomovej vložky alebo bezpečnostného kovania. Odvŕtanie vložky zámku môžeme čeliť použitím kovania s oceľovým krytom vložky. Otvorenie vložky planžetou možno napríklad sťažiť použitím bezpečnostnej vložky s prekrytým profilom alebo viacradovej bezpečnostnej vložky.

Na zabezpečenie vstupného priestoru je najvhodnejšie použiť bezpečnostné dvere, ktoré súčasne rešpektujú bezpečnostné aj protipožiarne hľadiská. U odolných dverí často stačí ich doplnenie priečnou závorou alebo rozvorovým systémom do všetkých strán. Na ochranu osôb, ktoré sú vo vnútri bytu, sa osvedčila prídavná zámka opatrená retiazkou alebo kovovým vymedzovačom vôle pootvorených dverí alebo dverným zastavovačom. Na pozorovanie osôb pred dverami sa používa panoramatické kukátko, ktoré zobrazuje priestor aj tesne pred dverami pod úrovňou kukátka.

Zábranné prostriedky možno vhodne kombinovať podľa toho, nakoľko chceme zlodejom sťažiť ich „prácu“. Treba upozorniť, že nič na svete nie je absolútne, a teda ani zabezpečenie domácnosti. To bude vždy v určitom pomere k riziku, ktoré chceme znížiť.

Okná

Ďalším dôležitým bodom ochrany obydlia sú okná alebo sklenené plochy. Patria k nim aj sklenené výplne dverí, zasklené balkónové dvere a pod. Tak, ako u dverí, možno aj pri oknách podľa potreby kombinovať rôzne možnosti zabezpečenia, napríklad:

• nalepenie bezpečnostnej fólie (v možnej kombinácii s protislnečnou fóliou alebo s fóliou zabraňujúcou zbytočnému prestupu tepla sklom z miestnosti),
• zasklenie bezpečnostným vrstveným alebo polykarbonátovým sklom,
• použitie bezpečnostných žalúzií,
• aplikácia rôznych typov okenných a balkónových mreží,
• použitie kvalitných zatváracích mechanizmov (kovaní, zamykacích kľučiek a uzáverov, doplnkových zámkov a pod.).

Pri ochrane okenných priestorov treba venovať pozornosť najmä rámu, okenným prekladom a parapetom, závesom, okenným krídlam, sklu, uzáverom a kovaniu, okeniciam, mrežiam a roletám.

Proti vypáčení okien a ich vysadeniu z pántov je najlepšou ochranou mohutná konštrukcia okien a krídel a zabezpečenie pántov podobné ako u dverí.

Ostatné mechanické zábranné prostriedky

K mechanickým zábranným prostriedkom okrem iných ďalej patria úschovné schránky, domáce trezory, prípadne prenosné kontejnery, ktoré sa súhrnne nazývajú úschovné objekty. Podľa určenia ich možno deliť na bezpečnostné (odolné proti vlámaniu po určitú časovú jednotku) a ohňovzdorné (odolné proti účinku ohňa).

Pre použitie v domácnosti môžu byť pevne a skryto zabudované napríklad do steny alebo slúžiť ako prenosné (rôzne typy pokladničiek, bezpečnostné batožiny). V ich útrobách možno ukladať finančnú hotovosť, vkladné knižky, dôležité rodinné doklady, zmluvy, šperky a pod.

U rodinného domu teba venovať pozornosť aj dobrému oploteniu a zabezpečeniu ďalších priestorov dverí a okien (balkón, násypný otvor do pivnice, šachta k pivničným oknám, garážové dvere, kúpeľňové okná, okná dielní a pod.).

Oplotenie slúži nielen na vymedzenie hranice pozemku, ale aj ako určitá forma ochrany obydlia a zároveň dotvára vzhľad a architektonický ráz celej stavby. Plot môže byť z rôznych materiálov (drevo, pletivo, tehly, betón) alebo je prírodný z rôznych drevín. Každý druh má svoje výhody. Vždy by však mal byť priehľadný, upravený a dostatočný pre ohraničenie súkromného priestoru.

Na tomto mieste treba pripomenúť aj ochranu priestoru medzi plotom a vlastnou stavbou. Môžeme k tomu využiť voľne pobiehajúceho psa „obranára“ alebo náročnejšie technické prostriedky tzv. perimetrickej ochrany. Nesmieme ale zabudnúť na fakt, že za psa je plne zodpovedný jeho majiteľ. Pes nedokáže rozlíšiť, či deťom spadla na pozemok pri hre lopta, alebo či sa jedná o nezvanú návštevu zlodejov!

V dnešnej dobe je na trhu skutočne veľký výber mechanických zábranných prostriedkov, sú však najrôznejšej kvality a líšia sa samozrejme aj cenami. Pokiaľ chceme pri výbere zámkov a ďalších komponentov kvalitu za rozumnú cenu, musíme mať na zreteli najmä nasledujúce aspekty:

• Vytipovaný výrobok musí mať certifikát alebo posúdenie príslušnej akreditovanej skúšobne. Tieto pracoviská vykonávajú skúšky na základe slovenských, prípadne európskych alebo medzinárodných noriem.
• Výber výrobku treba dať do súladu s poistnými podmienkami poisťovne, ktorá danú domácnosť alebo iný objekt poistí.
• Je vhodné, aby prípadný zložitejší mechanický systém bol namontovaný odborne zdatnou a dôveryhodnou firmou.

Poplachové a monitorovacie systémy

Následným krokom ochrany obydlia je inštalácia poplachového systému na hlásenie narušenia (v minulosti sa používal názov Elektrická zabezpečovacia signalizácia ­– EZS). PSN slúži k včasnej signalizácii nežiaduceho vniknutia alebo po­kusu o vniknutie do chráneného priestoru alebo nežiadúcej činnosti útočníka. Pod PSN si možno predstaviť rôzne detektory (magnetické spínače na dvere a okná, detektory rozbitia skla, priestorové detektory reagujúce na pohyb osôb), vyhodnocovacie ústredne, signalizačné zariadenia (sirény), prenosové prostriedky, ovládacie a doplnkové zariadenia, prostredníctvom ktorých je na zvolenom mieste opticky alebo akusticky signalizované narušené zabezpečeného objektu. Použitie týchto prostriedkov tvorí systém účinných bariér, ktoré pri pokuse o prekonanie alebo pri prekonaní útočníkom signalizujú narušenie objektu a vyhlásia poplach.

Detektory PSN umožňujú vďaka svojim fyzikálnym vlastnostiam zistiť, že v chránenom objekte bolo otvorené okno alebo dvere, rozbité sklo alebo že v objekte sa niekto pohybuje. Problémom je väčšinou prenos tejto informácie – signalizácie narušenia osobe, ktorá môže útočníka vyrušiť, či ho zadržať na mieste činu. Možností signalizácie poplachu je niekoľko:

• lokálna signalizácia – optická a zvuková výstraha (blikajúce svetlo a siréna) umiestnená priamo v chránenom priestore alebo v jeho blízkosti – najčastejšie na priečelí chráneného objektu. Účinnosť tohoto spôsobu signalizácie je pomerne malá vzhľadom k jej neadresnosti. Musíme si priznať, že väčšina z nás si vôbec nevšíma húkanie sirény poplachového systému a teda že pravdepodobnosť účinného zásahu proti útočníkovi je veľmi malá.
• odovzdanie informácie o poplachu pomocou automatic­kého telefónneho voliča či hlásiča – zariadenie pripojené na telefónnu linku v prípade signalizácie poplachu po­stupne vytáča naprogramované čísla a keď sa dovolá, odovzdá vopred nahovorenú správu o útoku na objekt. Obvykle sa informácia o poplachu odovzdáva neprítomnému majiteľovi objektu alebo inej poverenej osobe, ktorá by mala zaistiť účinný zásah proti útočníkovi. Účinnosť tohoto spôsobu signalizácie závisí práve od schopnosti príjemcu správy o poplachu účinne zasiahnuť proti útočníkovi.
• odovzdanie podrobnej informácie o súčasnom stave celého chráneného objektu pomocou prostriedkov pultu centralizovanej ochrany do strediska registrovania poplachov, ktoré prevádzkuje súkromná bezpečnostná služba, mestská polícia alebo u dôležitých objektov Polícia SR. Účinnosť tohoto spôsobu signalizácie je najväčšia, pretože informácia o útoku na objekt je odovzdaná profesionálnym pracovníkom zaisťujúcim ochranu objektov, ktorí sú vycvičení k účinnému zásahu proti útočníkom.

ZHRNUTIE

Správne vybraná a inštalovaná zabezpečovacia tech­nika prináša okrem zaistenia majetku aj väčší pocit bezpečia. Vhodne investované finančné prostriedky, úmerné ohrozeniu majetku, a správne uzatvorená poistná zmluva s niektorým z poisťovacích subjektov, ponúkajú možnosť značného zníženia rizika straty majetku.

Pri rozhodovaní o zabezpečení obydlia treba vždy vychádzať z nasledujúcich úvah:

• aké riziko chceme zabezpečením zmierniť,
• koľko finančných prostriedkov chceme do zabezpeče­ní investovať,
• aké požiadavky má poisťovňa, u ktorej sa chceme poistiť (Každá poisťovňa stanoví vlastné požiadavky, ktoré treba rešpektovať. Na tento fakt by poistenec nemal pri výbere zabezpečenia zabúdať. Seriózne poisťovne dôkladne zoznamujú svojich zákazníkov s poisťovacími podmienkami a vysvetlia im, za akých podmienok poisťovňa uhradí vzniknutú škodu.),
• akú firmu si vybrať pre prípadnú montáž, údržbu a servis zložitejšieho zariadenia (kladné referencie).

POUŽITÁ LITERATÚRA

Kocábek, P., Koníček, T., Červená, R.: Klíč k bezpečí. Ministerstvo vnitra ČR, Praha 2000

Kubát, V.: Systémový prístup k ochrane objektov (so zameraním na chovanie páchateľa), AMBO Praha, 1995

Skřivan, Z. a kol.: Nebojte se zlodějů. Zabezpečovací technika v praxi. Grada Praha, 1994

Spracoval: Ing. Peter Nagy

Elektrotechnická fakulta, Katedra informačných a zabezpečovacích systémov Žilinskej univerzity

Kontakt (formulár)

Tel.: 02 65 956 888, mobil: 0903 792436, 0903 792437