Test článku z mobilu

Toto je pokus

Skutočná inštalácia videovrátnika

Kvalitné HD made

Prúdový chránič

Prúdový chránič je elektrické zariadenie, ktoré zabezpečuje elektrický obvod tak, aby došlo k rýchlemu odpojeniu obvodu v prípade, že dôjde k úniku aj veľmi malej časti elektrického prúdu. K takejto situácii môže dôjsť napr. pri priamom dotyku uzemneného ľudského tela so živou časťou obvodu (napr. mokré ruky, bosé nohy, staručký fén).

chranicPrúdovým chráničom môžeme chrániť i jednu zásuvku, časť alebo i celú elektroinštaláciu.
Pri rekonštrukcii napr. bytového jadra (bez rekonštrukcie ostatných častí bytu), kde sa pôvodne používala rozvodná el. sústava TNC (fázový a kombinovaný vodič).

Prúdový chránič správne pracuje pokiaľ je použitá sústava TNS. V podstate je možné v jednom byte použiť i dve rozvodné sústavy. TNS v kúpelni (bytové jadro) a TNC ponechať v ostatných priestoroch bytu.

Rekonštrukcia elektroinštalácie

Žijeme v dobe nebývalého rozvoja technológií, čo so sebou prináša čoraz viac elektrospotrebičov aj v našich domácnostiach. V súčasnosti nemáme len jeden televízor, počítač, či žehličku. Niekto má aj dve chladničky a množstvo spotrebičov v kuchyni. Pri novostavbách s tým samozrejme projektanti počítajú. A elektroinštalácie navrhujú tak, aby spĺňali aktuálne predpisy.

Čo však pri starších budovách? Tieto majú elektroinštaláciu realizovanú často ešte s použitím vodičov z hliníka. Takéto elektrické rozvody už nemôžu zvládnuť bez nebezpečenstva požiaru, úrazu elektrickým prúdom a v tom lepšom prípade postupnou nefunkčnosťou jednotlivých okruhov, súčasnú energetickú náročnosť spotrebičov. Nehovoriac o tom, že zastaralá elektroinštalácia už nevyhovuje platným vyhláškam a normám.

Staršia elektroinštalácia bola vyhotovená v sústave TN-C (miesto zelenožltého a modrého vodiča sa používal spoločný zelenožltý vodič pomenovaný ako PEN). Dnes sa v súčinnosti s normami platnými pre elektroinštaláciu musí nová inštalácia vyhotovovať v sústave TN-S, kde sa popri fázových vodičoch samostatne vedie ochranný vodič PE (zelenožltý) a neutrálny vodič N (modrý). Táto sústava je oproti sústave TN-C s kombinovaným PEN vodičom podstatne bezpečnejšia.

Preto odporúčame starú elektroinštaláciu rekonštruovať. Najlepšie kompletne. Ale ak to z nejakých dôvodov (najčastejšie ekonomických) nejde. Vieme navrhnúť aj čiastkovú rekonštrukciu napr. kúpelne, alebo kuchyne (v týchto priestoroch sa najčastejšie preťažujú elektrické rozvody).

Pri kompletnej rekonštrukcii starej elektroinštalácie okrem výmeny káblov za medené vymieňame aj bytovú rozvodnicu, kde sa vytvorí prechod do novej sústavy TN-S. Rozvodnicu osadíme minimálne jedným prúdovým chráničom a viacero ističmi (zvlášť pre zásuvkový, zvlášť pre svetelný okruh a iné príslušenstvo).

Ak je to možné nainštalujeme aj prepäťovú ochranu, ktorá zmierňuje následky pri rôznych poruchách siete.

Pri obhliadke Vám poskytneme na základe konzultácie návrh riešenia pre rekonštrukciu pôvodnej elektroinštalácie. Na úrovni ústnej konzultácie je to zdarma. Pri požiadavke na výkresovú dokumentáciu je to za úhradu.

Ponúkame:

  • návrh a realizáciu elektroinštalácií v novostavbách
  • rekonštrukcie elektrických sietí v bytoch, domoch a iných priestoroch
  • opravu – výmenu elektrických zariadení
  • montáž zásuviek , vypínačov a svietidiel
  • inštaláciu zabezpečovacích systémov
  • inštaláciu videovrátnikov a kamerových systémov

Miroslav Richter

Opravy elektrických inštalácií

V zmysle § 4 vyhlášky MPSVR SR č. 508/2009 Z. z. sa elektrické zariadenia zaraďujú podľa miery ohrozenia do skupín A, B, C. Zariadenia skupiny A a skupiny B sú zariadenia s vysokou alebo vyššou mierou ohrozenia a súhrnne sa označujú ako vyhradené technické zariadenia. V bytových domoch sú to predovšetkým svetelné, zásuvkové a motorické in­štalácie a spotrebiče na napätie 400/230 V.

Zariadenia skupiny C sa označujú ako zariadenia s nižšou mierou ohrozenia a ich spoločným znakom je, že pracujú s napätím maximálne 50 V striedavých (efektívna hodnota) alebo 120 V jednosmerných (bez zvlnenia). Sem patria zariadenia s malým napätím (tzv. slaboprúdovým rozvodom) ako telefón, internet, televízne anténne rozvody, inštalácie diaľkového ovládania vchodových dverí (tzv. domofóny), priemyselná televízia, resp. rozvody diaľkového prenosu dát (napr. meranie tepla na vstupe do objektov) a pod.

Rozvody elektrickej energie – elektrické prípojky

Na technickú realizáciu pripojenia odberných elektrických zariadení (bytových domov) sa vzťahujú ustanovenia STN 33 3320: 2002 (Elektrické prípojky). V zmysle ustanovení tejto normy sa môžu elektrické prípojky realizovať ako vzdušné alebo káblové. Káblové prípojky sa musia vždy realizovať s plným počtom vodičov rozvodného zariadenia dodávateľa elektrickej energie v mieste pripojenia (v našich podmienkach štvoržilové).

Elektrická prípojka nízkeho napätia sa končí pri vonkajšom vedení hlavnou domovou poistkovou skriňou, pri káblovom vedení hlavnou domovou káblovou skriňou, ktoré sú súčasťou elektrickej prípojky a sú umiestnené na verejne prístupnom mieste. Ak hlavná domová poistková skriňa na objekte nie je zriadená, vonkajšia elektrická prípojka sa končí na poslednom podpernom bode alebo na hranici budovy odberateľa elektriny.

V bytových domoch je v prevládajúcej väčšine prípadov rozpojovacia a istiaca skriňa zabu­dovaná do obvodovej steny bytového domu. V zmysle čl. 2.7.5 STN 33 3320 je prípojková skri­ňa (v prípade bytových domov je to väčšinou rozpojovacia a istiaca skriňa) súčasťou prípojky.

Vlastníctvo prípojky je rôzne v závislosti od obdobia, keď sa prípojka realizovala. V zmysle aktuálneho zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike je vlastníkom elektrickej prípojky ten, kto uhradil náklady na jej zriadenie. Ak je zhotovovateľom káblového pripojenia energetický podnik, ale rozpojovacia a istiaca skriňa sa realizovali zároveň s bytovým domom (neosadil ju do objektu energetický podnik), údržbu a správu tejto rozpojovacej a istiacej skrine vykonáva vlastník bytového domu, ak sa s energetickým podnikom nedohodne inak.

Prostredie pre elektrické zariadenia a určovanie vonkajších vplyvov

Nie všetky elektrické zariadenia inštalované v bytových domoch sú umiestnené v rovnakom prostredí s rovnakými prevádzkovými podmienkami. Aj v z prevádzkového hľadiska relatívne jednoduchom objekte (bytový dom) pôsobia rôzne vplyvy (vplyvy vonkajšieho prostredia, vlhkosť a plesne, horľavé alebo ne­horľavé prachy, priamy kontakt vody s elektrickým zariadením, para a vysoké teploty, možnosť vzniku alebo trvalej prítomnosti výbušných alebo horľavých plynov alebo ich zmesí so vzduchom, prítomnosť horľavých kvapalín alebo látok). Túto problematiku rieši STN 33 2000-5-51: 2010 (Elektrické inštalácie budov. Časť 5-51: Výber a stavba elektrických zariadení. Spoločné pravidlá).

Každé nainštalované elektrické zariadenie musí byť v takom vyhotovení, aby bezpečne a spoľahlivo plnilo svoju funkciu pri pôsobení všetkých vonkajších vplyvov. Treba to brať do úvahy už pri návrhu elektrickej inštalácie, jednotlivé elektrické zariadenia, ktoré budú v projektovanom objekte umiestnené, sa musia navrhnúť so zohľadnením budúcich prevádzkových podmienok.

Z uvedeného vyplýva, že zmena účelu využívania priestorov bytového domu (napr. prenájom na podnikanie) môže spôsobiť, že elektrická inštalácia alebo jej niektoré prvky nemusia svojím vyhotovením vyhovovať zmeneným vonkajším vplyvom, ktoré na ne v nových podmienkach budú pôsobiť.

Úlohou bleskozvodu je ochrana stavebných a technologických objektov pred účinkami atmosférickej elektriny.

Ochrana pred nebezpečným dotykom

Úroveň ochrany pred nebezpečným dotykom posudzujú odborní pracovníci – revízni technici. Do septembra 2000 v oblasti ochrany pred úrazom elektrickým prúdom platil súbor bezpečnostných noriem STN 33 0010, STN 33 2010 a STN 34 1010. V súlade s týmito normami je vyhotovená značná časť elektrických inštalácií bytových domov, ktoré sú dnes v prevádzke.

V septembri 2000 sa v rámci aproximácie technických prepisov a technických noriem principiálne zmenili stanovené postupy, ktorými sa overuje úroveň ochrany pred úrazom elektrickým prúdom v prípade elektrických inštalácií, teda bezpečnosť jednotlivých prvkov elektrických inštalácií. Spomenuté bezpečnostné normy STN 33 0010, STN 33 2010 a STN 34 1010 sa zrušili a nahradil ich súbor základných bezpečnostných noriem STN 33 2000-1, STN 33 2000-5-51, STN 33 200-4-41, STN 33 2000-5-54, STN 33 0110, STN 33 2000-6. V nových normách sa zmenili definície a používaná terminológia, zmenili sa niektoré technické požiadavky na vyhotovenie elektrických inštalácií, ale zásadnou zmenou bolo, že nové normy jednoznačne stanovujú konkrétny čas vypnutia chybnej časti elektrickej inštalácie. Napríklad pri poruche v ktoromkoľvek koncovom spotrebiči elektrickej inštalácie s menovitým napätím 230 V sa musí napájanie chybnej časti samočinne odpojiť v predpísanom čase do 0,4 s.

Zmena základných technických noriem, ktoré určujú podmienky a postup overovania bezpečnosti elektrických inštalácií, sa prejavila aj v zmene charakteru opatrení, ktoré môže vykonať údržba pri bežných opravách. Zatiaľ čo na elektrických inštaláciách vyhotovených do septembra 2000 možno v rámci údržby nahradiť poškodený ochranný prvok (poistka, istič…) iným s rovnakou menovitou hodnotou, v prípade elektrických inštalácií realizovaných podľa STN platných po septembri 2000 možno poškodené ochranné prvky nahradiť iba prvkami, ktoré majú aj ďalšie vlastnosti (vypínacia charakteristika) identické.

Technicky nie je možné ani účelné, aby sa po prijatí nového súboru základných bezpečnostných noriem v septembri 2000 vykonali masové rekonštrukcie elektrických inštalácií všetkých prevádzkovaných budov. Preto STN 33 2000-1: 2009 (Elektrické inštalácie nízkeho napätia. Časť 1: Základné princípy, stanovenie všeobecných charakteristík, definície) obsahuje ustanovenie, v zmysle ktorého elektrické sa inštalácie vyhotovené podľa predpisov a noriem platných v čase ich realizácie môžu nechať v prevádzke až do najbližšej rekonštrukcie, ak vyhovujú požiadavkám noriem a predpisov platných v čase ich realizácie. Pri projektovaní a po realizácii rekonštrukcie musia spĺňať požiadavky noriem platných v čase rekonštrukcie.

Časti elektrickej inštalácie v objekte

Elektrická inštalácia v bytovom dome je odberným elektrickým zariadením, ktoré sa považuje za spoločné zariadenie domu podľa zákona č. 182/1993 Z. z. zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a skladá sa z nasledovných častí:

  • prívodného vedenia nízkeho napätia do 1 000 V za elektrickou prípojkou;
  • z rozvádzačov a rozvodníc;
  • z rozvodu za rozvádzačmi a rozvodnicami.

Prívodné vedenie NN za elektrickou prípojkou sa delí zvyčajne na tieto časti:

  • hlavné domové vedenie;
  • odbočky k elektromerom;
  • vedenia od elektromeru k podružným rozvádzačom, prípadne priamo do jednotlivých bytových rozvodníc.

Výber a stavba elektrických rozvodov

Na ukladanie vedení (aj) v bytových domoch (hlavné domové vedenie, odbočky k rozvádzačom a rozvodniciam, zásuvkové a svetelné rozvody, odbočky k pevne pripojeným spotrebičom…) s napätím do 1 000 V sa vzťahujú ustanovenia STN 33 2000-5-52: 2012 (Elektrické inštalácie nízkeho napätia. Časť 5-52: Výber a stavba elektrických zariadení. Elektrické rozvody).

Hlavné domové vedenie sa musí vyhotoviť tak, aby jeho výmena bola možná bez stavebných zásahov, napr. v rúrkach, kanáloch, lištách, dutinách konštrukcií.

Vzhľadom na skutočnosť, že inštalácie bytových domov sa v súčasnosti dopĺňajú dodatočnými (predovšetkým slaboprúdovými) inštaláciami (internet, rozvody na prenos informácií, televízne káblové rozvody, ktoré nahrádzajú neudržiavané zariadenia spoločných televíznych antén AT), táto norma stanovuje podmienky, ako sa majú vyhotoviť vzájomné súbehy a križovania vedení jednotlivých inštalácií. Jednoznačne platí, že spoločne (bez dodržania normou stanovených odstupových vzdialeností alebo iných opatrení) sa smú viesť rozvody rôznych napäťových hladín iba pod podmienkou, že izolácia každého typu použitých rozvodov sa dimenzuje na najvyššie prítomné napätie.

S ohľadom na požiarnu bezpečnosť reali­zovaných inštalácií treba pripomenúť, že od 1. 3. 2004 je účinná vyhláška MV SR č. 94/2004 Z. z. (príloha č. 14), ktorou sa ustanovujú technické požiadavky na protipožiarnu bezpečnosť pri výstavbe a pri užívaní stavieb. V zmysle § 91 čl. 2 tejto vyhlášky musia mať komunikačné priestory stavieb na bývanie (okrem rodinných domov) elektrické rozvody vyhotovené z káblov, ktorých izolácia je odolná proti šíreniu požiaru alebo je bezhalogénová s nízkou hustotou dymu pri horení. Táto požiadavka platí aj pri tých elektrických zariadeniach, ktoré musia byť počas požiaru v prevádzke (napr. domáci rozhlas, núdzové osvetlenie, osvetlenie chránených únikových ciest a zásahových ciest, evakuačné a požiarne výťahy a ďalšie).

Rozvádzače a rozvodnice

Technické požiadavky na rozvádzače a rozvodnice sú detailne obsiahnuté v STN EN 61439-1: 2012 a v ďalších pridružených normách. Za ich dodržanie je zodpovedný výrobca rozvádzača.
Pre prevádzkovateľa je dôležité dodržiavať požiadavku ochrany pred nebezpečným dotykom so živými časťami tým, že bude udržiavať rozvádzač uzatvorený. Ochrana proti korózii sa musí zabezpečiť použitím vhodných materiálov alebo zodpovedajúcej povrchovej úpravy exponovaných povrchov, všetky kryty a medzisteny vrátane západiek dverí, výsuvných častí a podobne musia byť zachované a funkčné. Každý rozvádzač musí mať identifikačný štítok s trvalým popisom. Tento štítok sa musí umiestniť tak, aby bol viditeľný a čitateľný po nainštalovaní rozvádzača. Pri obnove náterov na rozvádzači musí štítok ostať čitateľný. Štítok musí obsahovať minimálne meno výrobcu, respektíve jeho ochrannú známku a typové označenie, identifikačné číslo alebo akýkoľvek iný prostriedok na identifikáciu, ktorý umožní získať od výrobcu náležité informácie.

V rozvádzači sa musia dať identifikovať jednotlivé obvody a k nim prislúchajúce istiace prístroje. Ak je označenie jednotlivých zariadení priamo v rozvádzači, musí súhlasiť s označením v projektovej dokumentácii rozvádzača. Zmeny v zapojení rozvádzača smú robiť iba oprávnené organizácie a musia sa uviesť aj v dokumentácii rozvádzača.

Zariadenia na ochranu proti účinkom atmosférickej elektriny

Úlohou zariadení na ochranu proti účinkom atmosférickej elektriny (ďalej bleskozvodov) je ochrana stavebných a technologických objektov pred účinkami atmosférickej elektriny. Pod pojmom bleskozvod sa rozumie elektrická inštalácia, ktorá tvorí vodivú cestu na zvedenie energie atmosférického výboja do zeme. Vodivá cesta sa musí realizovať tak, aby sa nenarušila funkcia ostatných častí elektrickej inštalácie chráneného objektu. Rozlišujú sa tzv. aktívne bleskozvody (STN 34 1391) a pasívne bleskozvody (STN 62305-1, STN 62305-2, STN 62305-3, STN 62305-4).

Bleskozvod pozostáva v princípe z týchto častí:

  • zachytávacia sústava je určená na zachytávanie výboja (atmosférickej aj statickej elektriny);
  • zvodová časť bleskozvodnej inštalácie je vytvorená neprerušenými vodičmi alebo lanami, ktoré sú upevnené zvislo po stene chráneného objektu. Spájajú zachytávacie zariadenie s uzemňovačmi. Ich počet sa stanoví výpočtom v závislosti od rozmerov objektu. Spôsob výpočtu stanovuje príslušná STN. Ak sú zvody vedené po povrchu obvodového plášťa objektu, musia sa kotviť do plášťa vo vzdialenosti najviac každé 3 m. Môžu sa vyhotoviť aj ako skryté (sú umiestnené v drážke obvodového plášťa objektu) alebo v prípade objektov s celokovovou konštrukciou môže funkciu zvodu plniť aj zvislá kovová konštrukcia. Zvody sa musia očíslovať, aby pri meraniach bola identita zvodu jednoznačná.

Vodič zvodu sa končí vo výške 1,8 až 2 m nad úrovňou okolitého terénu (pri skrytých zvodoch v škatuli vo výške približne 0,6 až 1,8 m). V tejto výške sa spája s vývodom od uzemňovača rozpojiteľným skrutkovým spojom, tzv. skúšobnou svorkou.

Uzemňovače – stav uzemňovačov prevádzkovateľ bytového domu nevie ovplyvniť. Počas opakovaných odborných prehliadok a skúšok sa hodnota zemného odporu uzemňovača overuje. V dôsledku prirodzenej korózie sa v každom uzemňovači prekročí dovolená hodnota zemného odporu a treba ho znovu realizovať.

Kovové vodovodné potrubia možno použiť ako uzemňovač iba vtedy, ak s tým súhlasí prevádzkovateľ vodovodnej siete a ak je zaistené, že používateľ elektrickej inštalácie bude upozornený na plánované zmeny vo vodovodnej sieti.

Kovové potrubia iných rozvodov (napríklad rozvody horľavých kvapalín alebo plynov, vykurovacích systémov a pod.) sa nesmú použiť ako uzemňovače.

Kovové plášte a iné kovové obaly káblov, pri ktorých nehrozí poškodenie nadmernou koróziou, možno použiť ako uzemňovače, ak s tým prevádzkovateľ káblov súhlasí a ak sa zabezpečí, že používateľ bude informovaný o prípadných zákrokoch prevádzkovateľa, ktoré by mohli ovplyvniť funkciu uzemňovača.

Poistková skriňa

Elektromer

Ochrana proti účinkom statickej elektriny

Spôsoby jej realizácie, ako aj podmienky, za akých musí plniť svoju funkciu, uvádza STN 33 2030: 1984 (Elektrotechnické predpisy. Ochrana pred nebezpečnými účinkami statickej elektriny). Ochrana proti účinkom statickej elektriny v bežných bytových domoch je nevyhnutná výnimočne. Zriaďuje sa predovšetkým v prostrediach, kde sa môžu vyskytnúť výbušné atmosféry (napr. regulačné stanice plynu v plynových kotolniach a pod.) a kde vytváranie elektrostatických nábojov a následné výboje elektrostatickej elektriny môžu ohrozovať alebo ovplyvňovať bezpečnosť alebo činnosť osôb alebo iných technických zariadení.

Prevádzka technického zariadenia

Zamestnávateľ, fyzická osoba, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, a iné osoby podľa zákona, ktoré na plnenie svojich úloh používajú technické zariadenie, zabezpečia bezpečnosť technického zariadenia, ak pri jeho prevádzke dodržiavajú bezpečnostnotechnické požiadavky a:

  • vedú sprievodnú technickú dokumentáciu technického zariadenia vrátane dokladov o vykonaných prehliadkach, kontrolách a skúškach;
  • vedú evidenciu vyhradeného technického zariadenia, ktorá zodpovedá skutočnému stavu;
  • vydajú miestny prevádzkový predpis na prevádzku vyhradeného technického zariadenia skupiny A v súlade s bezpečnostnotechnickými požiadavkami.

Odborná spôsobilosť na činnosti na elektrických zariadeniach

Uvedenú problematiku upravuje vyhláška MPSVR SR č. 508/2009 Z. z. na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a bezpečnosti technických zariadení. Táto vyhláška stanovuje odbornú spôsobilosť na činnosti na vyhradených technických zariadeniach (aj elektrických) pre organizácie aj pre jednotlivé osoby – zamestnancov.

Odborná spôsobilosť podnikateľských subjektov

Odbornú spôsobilosť podnikateľských subjektov definuje § 15 zákona č. 124/2006
Z. z. V zmysle uvedeného vykonáva činnosti na vyhradených technických zariadeniach elektrických, ako sú opravy (údržba, rekonštrukcia…) odborné prehliadky a odborné skúšky, označovanie vyhradených technických zariadení, podnikateľ na základe oprávnenia vydaného oprávnenou právnickou osobou. V oprávnení sa špecifikuje druh a rozsah činností aj zariadení, na ktorých môže podnikateľ vykonávať činnosti (napr. elektrické zariadenia do 1 000 V, elektrické zariadenia nad 1 000 V, elektrické zariadenia v priestoroch bez nebezpečenstva výbuchu, elektrické zariadenia vo výbušných atmosférach, bleskozvodné inštalácie, elektrické prípojky, rozvádzače NN, elektrické stroje a prístroje…).

Odborná spôsobilosť osôb

Činnosti osôb na elektrických inštaláciách sa podľa STN 34 3100: 2001 (Bezpečnostné požiadavky na obsluhu a prácu na elektrických inštaláciách) delia na:

  • obsluha elektrickej inštalácie – úkony spojené s prevádzkou elektrickej inštalácie, napr. spínanie, ovládanie, riadenie, monitorovanie a regulovanie elektrických zariadení, čítanie údajov trvalo nainštalovaných prístrojov, synchronizovanie, výmena závitových a prístrojových poistiek, žiaroviek, prehliadka elektrických zariadení a pod.;
  • práca na elektrickej inštalácii – montáž, revízia a údržba elektrických zariadení a elektrickej inštalácie. Patria sem aj všetky úkony na zaistenie pracoviska a na meranie prenosnými prístrojmi.

Odborná spôsobilosť na činnosti na elektrických inštaláciách pre osoby v zmysle vyhlášky MPSVR SR č. 508/2009 Z. z.:

  • poučený pracovník je osoba bez elektrotechnického vzdelania, ktorá v rámci svojej činnosti prichádza do styku s technickým zariadením elektrickým, ktoré obsluhuje, a ktorá bola preukázateľne poučená v rozsahu vykonávanej činnosti na tomto druhu technického zariadenia a vycvičená v poskytovaní prvej pomoci pri úraze elektrickým prúdom;
  • elektrotechnik je osoba, ktorá má odborné vzdelanie elektrotechnického učebného odboru alebo študijného odboru (stredné, úplné stredné alebo vysokoškolské vzdelanie), jej odborná spôsobilosť sa overila a vlastní osvedčenie o odbornej spôsobilosti, vydané oprávnenou organizáciou. Elektrotechnik môže vykonávať činnosť na vyhradenom technickom zaria­dení elektrickom v rozsahu osvedčenia;
  • samostatný elektrotechnik je osoba, ktorá spĺňa požiadavky odbornej spôsobilosti elektrotechnika, má predpisom požadovanú odbornú prax, jej odborná spôsobilosť sa overila a vlastní osvedčenie o odbornej spôsobilosti, vydané oprávnenou organizáciou. Samostatný elektrotechnik môže samostatne vykonávať činnosť na vyhradenom technickom zariadení elektrickom v rozsahu osvedčenia. Samostatný elektrotechnik môže riadiť činnosť poučených pracovníkov bez obmedzenia ich počtu a činnosť najviac dvoch elektrotechnikov;
  • elektrotechnik na riadenie činnosti alebo na riadenie prevádzky je osoba, ktorá spĺňa požiadavky odbornej spôsobilosti elektrotechnika, má predpisom požadovanú odbornú prax, jej odborná spôsobilosť sa overila a vlastní osvedčenie o odbornej spôsobilosti, vydané oprávnenou organizáciou. Elektrotechnik na riadenie činnosti alebo na riadenie prevádzky môže riadiť činnosť poučených pracovníkov, elektrotechnikov a samostatných elek­trotechnikov bez obmedzenia ich počtu alebo riadiť prevádzku technických zariadení elektrických v rozsahu osvedčenia;
  • revízny technik na vykonávanie odbornej prehliadky a odbornej skúšky vyhradeného technického zariadenia elektrického je osoba, ktorá spĺňa požiadavky odbornej spôsobilosti elektrotechnika, má predpisom požadovanú odbornú prax, jej odborná spôsobilosť sa overila a vlastní osvedčenie o odbornej spôsobilosti, vydané Národným inšpektorátom práce.

Odborné prehliadky a skúšky a revízie

Povinnosť prevádzkovateľa vyhradených technických zariadení elektrických vykonávať odborné prehliadky a skúšky vyplýva z viacerých predpisov (napr. vyhláška MPSVR SR č. 508/2009 Z. z.).
V bytových domoch sa povinnosť vykonávať odborné prehliadky a skúšky vyhradených elektrických zariadení nevzťahuje na bytové priestory a príslušenstvo bytov.

Odborné prehliadky a skúšky sú bližšie upravené v príslušných STN a delia sa do týchto skupín:

  • elektrické inštalácie pevne uložené v objekte, resp. na objekte vrátane pevne pripojených spotrebičov;
  • spôsoby vykonania odborných prehliadok a skúšok upravujú STN 33 2000-6: 2007 (Elektrické inštalácie nízkeho napätia. Časť 6: Revízia) a STN 33 1500: 1990 (Elektrotechnické predpisy. Revízie elektrických zariadení). Elektrická inštalácia sa nesmie uviesť do trvalej prevádzky, ak sa jej bezpečnosť neoverila tzv. východiskovou odbornou prehliadkou a skúškou a nevyhotovila sa východisková správa o odbornej prehliadke a skúške elektrickej inštalácie;
  • bezpečnosť elektrických inštalácií treba periodicky overovať. Termíny sú uvedené vo vyhláške MPSVR SR č. 508/2009 Z. z. a závisia od vonkajších vplyvov, ktoré na elektrickú inštaláciu pôsobia, a od charakteru objektu.

V bytových domoch (ak sa v nich nenachádza exponované prostredie) treba vykonať periodickú odbornú prehliadku elektrickej inštalácie aj bleskozvodnej inštalácie jedenkrát za päť rokov. O vykonanej periodickej odbornej prehliadke a odbornej skúške revízny technik vyhotovuje písomný záznam (musí obsahovať rovnaké náležitosti ako záznam o východiskovej odbornej prehliadke a skúš­ke). Prevádzkovateľ je povinný bezodkladne pristúpiť k odstraňovaniu zistených nedostatkov a túto správu archivovať až do vyhotovenia ďalšej.

Ručné elektrické náradie

Na vykonávanie odborných prehliadok a skúšok – revízií ručného elektrického náradia sa vzťahujú podmienky a postupy STN 33 1600: 1996 (Elektrotechnické predpisy. Revízie a kon­troly elektrického ručného náradia počas používania). S ohľadom na prevádzkové podmienky, teda frekvenciu používania a vyhotovenie elektrického náradia, vyplýva z nor­my perióda, v akej sa majú revízie ručného náradia vykonávať. Z revízií ručného elektric­kého náradia sa musia vyhotoviť písomné záznamy. Revízie ručného náradia nemusí vykonávať revízny technik. Termíny na vykonanie revízií ručného elektrického náradia sa pohybujú v rozsahu od 2 do 12 mesiacov.

Elektrické spotrebiče

Na vykonávanie odborných prehliadok a skúšok – revízií elektrických spotrebičov (elektrické spotrebiče do domácnosti a na podobné účely, elektrické svietidlá, elektrické zariadenia informačnej techniky, spotrebná elektronika, pohyblivé prívody a vedenia, elektrické a elektronické meracie prístroje, ostatné elektrické spotrebiče podobného charakteru) sa vzťahuje STN 33 1610: 2002 (Revízie a kontroly elektrických spotrebičov počas ich používania). Podobne ako v prípade prenosného náradia, z typu spotrebiča a spôsobu jeho používania vyplýva perióda, v ktorej sa musí revízia vykonať. O revízii elektrických spotrebičov a náradia sa musia vyhotoviť písomné záznamy. Revízie elektrických spotrebičov nemusí vykonávať revízny technik. Termíny na vykonanie sa pohybujú v rozsahu od 3 do 24 mesiacov.

TEXT: Ing. Jozef Duffek
FOTO: Dano Veselský

Ing. Jozef Duffek je inšpektorom elektrických zariadení TÜV SÜD Slovakia.

Článok bol uverejnený v časopise Správa budov.

ZDROJ: www.asb.sk

Elektrické inštalácie po septembri 2000

Novo prijaté normy STN 33 2000-4-41, STN 33 2000-5-54 v súčinnosti s STN 33 2130 a normami STN 33 2000-7-701 a STN 33 2000-1 zavádzajú:

Nové požiadavky na nové a na rekonštruované inštalácie
• všeobecné zavedenie siete TN-S v celom objekte,
• použitie prúdových chráničov v obvodoch podľa požia daviek príslušných STN,
• všetky rozvody s priemerom vodiča menším než 16 mm2 vrátane realizovať vodičmi s jadrami z medi,
• v administratívnych objektoch budov pri osadzovaní nového typu svietidiel bez ohľadu na to, či ide o svietidlá zapustené alebo po
vrchové vychádzať z dvoch projektov, z architektonického a zo svetelného projektu,
• v administratívnych objektoch sa nesmie zabudnúť na únikové priestory a ich osvetlenie,
• pri rekonštrukcii trás elektrických rozvodov je treba počítať s rezervou pre uloženie oznamovacích rozvodov, rozvodov počítačových sietí a pod.,
• pri návrhu rekonštrukcie je treba zvážiť aj možnosť i nového spôsobu prevádzky objektu budovy s ohľadom na predpokladané priestory (napríklad k prenajímaniu jednotlivým subjektom a pod.) s možnosťou samostatného merania odberu každého subjektu,
• v každej budove sa musí zriadiť hlavné pospájanie na hlavnú uzemňovaciu svorku, v niektorých prípadoch aj doplnkové pospájanie, v prípade, že ide v objekte len o čiastkovú rekonštrukciu časti objektu (výmena bytového jadra, rekonštrukcia časti kancelárií), je
treba vykonať úpravu v rozvádzači v rozvodnici zo siete TN-C na sieť TN-C-S.
Rozdelenie bytov podľastupňa elektrizácie

Stupeň A
elektrická energia sa využíva na osvetľovanie a pripájanie domácich elektrických spotrebičov na zásuvky. Príkon žiadneh
o spotrebiča nepresahuje 3,5 kVA. Maximálny súčasný príkon pre byt Pb je v súčasnosti 7 kW.

Stupeň B
byty s elektrickým vybavením ako byty stupňa A, ale pre varenie sa používajú spotrebiče s príkonom nad 3,5 kVA. Maximálny súčasný príkon pre byt Pb je v súčasnosti 11 kW.

Stupeň C
byty s elektrickým vybavením ako byty stupňa A a B, ale elektrická energia sa navyše používa aj na vykurovanie alebo klimatizáciu.

porada